manga_preview
Boruto 11

Lindt Excellense Orange Intense

„Áno, dávať po pozor na miestnu šľachtu, ktorá celé dni nič normálne nerobí, je nesporne nudné, ale možno si tu ulovíš nejakého bohatého chlapa z vyššej spoločnosti a staneš sa šľachtičnou,“ žmurkol Omoi na Karui a frajersky si prehodil si lízatko z jedného kúta úst do druhého.
„Čo ťa to napáda, nie sme tu predsa kvôli tomu,“ oborila sa naňho, ale následne prebehla pohľadom po sále a omnoho tichšie sa Omoiho opýtala: „Vážne myslíš, že by som mohla ...“
„Nie nemohla,“ prerušila ich chladne Samui, „šľachtici z daimyovho dvora si za manželky berú iba ženy zo svojej spoločenskej vrstvy, pričom sú manželstvá spravidla zjednané ešte keď sú deťmi. Iné ženy môžu byť nanajvýš ich konkubínami.“
„To je strašné,“ zdesil sa Omoi, „čo som to len urobil. Nasadil som Karui do hlavy predstavu, že sa môže stať legitímnou manželkou šľachtica. Ak si ju nejaký vezme za konkubínu, využije svoje schopnosti, aby zlikvidovala všetky svoje konkurentky. No keďže Karui mu iste nebude stačiť, začne promiskuitne nadväzovať vzťahy s ďalšími a ďalšími ženami na daimyovom dvore, bez ohľadu na vek a stav, ktoré bude Karui rad za radom vraždiť. Bez žien najneskôr za dve generácie vymrie v našej zemi šľachta. Kto nám bude vládnuť?“
„Prečo by som mu nemala stačiť?“ začala ho Karui mykať za golier.
„Prestante!“ zahriakla ich Samui. „A ty Omoi, pozor na reči,“ pokračovala prísne, „po výhražnom liste, ktorý daimyo dostal, by ťa niekto pre reči o vymretí šľachty mohol pokladať za sprisahanca. Radšej zožeňme niekoho, kto oznámi náš príchod.“
Karui pustila Omoiho. No fakt. Sú tu kvôli výhražnému listu, teda vlastne akémusi memorandu, podpísaného skupinou s názvom Jedenásť spravodlivých, v ktorom hrozia fyzickou likvidáciu daimyoa. Vláda volených zástupcov, koniec monarchie, likvidácia symbolov útlaku. Čas predpovedaného prevratu stanovený práve na dnes. Ale aj tak ju štvali reči Omoiho, ktorý bol navidomoči znova zaujatý nejakým katastrofickým scenárom, ktorom figuruje ako obeť falošného obvinenia zo sprisahania. Tak od neho bude aspoň na chvíľu pokoj. Porozhliadla sa. Áno, šľachtic možno nepripadá do úvahy, ale prečo by sa nemohla zaujať nejakého mladého pekného úradníka s naštartovanou sľubnou kariérou. Zbadala, že jeden taký práve prechádza okolo, tak sa rozhodla konať. Teraz Omoimu niečo ukáže.
„Prepáčte,“ oslovila ho, „máme sa hlásiť u daimyoa. Bola by som Vám veľmi zaviazaná, keby ste nás za nim zaviedol.“ predniesla najroztomilejšie ako toho bola schopná. Áno, pekná mladá žena v núdzi, ktorá bude za pomoc zaviazaná, to proste musí zabrať.
„Na to nemám čas,“ odsekol a fľochol jej smerom pohľadom, ktorý musí mať každý poriadny kariérny úradník nacvičený. Náhle sa však zastavil a otočil. Vyšlo to!
„Ale ani to mi nemôže zabrániť, aby som Vám nepomohol, slečna,“ prehlásil fascinovane sa dívajúc na Samuine prsia. A úplne ignorujúc Karui.
„No tak nás veďte, súri nás čas!“ vyzvala ho Samui, pristúpiac k nemu bližšie, na čo úradník očervenel a vyštartoval ako veverička na kofeíne.
„Vidíš, pre toto si nikdy nenájdeš chlapa,“ povzdychol Omoi, „vedľa Samuinych pŕs si ťa nikto nevšimne, obzvlášť, keď sa jej pri chôdzi pohupujú. Skončí to tak, že...“
„Nepokračuj!“ udrela ho Karui tak, že ledva udržal lízatko v ústach.
„Nerobte mi tu hanbu, vy dvaja,“ varovala ich Samui, „takéto správanie pred daimyom by potupilo dobré meno našej dediny,“ na čo ich sprievodca zastal.
„Deje sa niečo?“ opýtala sa ho, no on bez odpovede pokračoval ďalej, kým nedošli pred daimyoa.
Uklonili sa a keď dal daimyo povolenie, úradník prehovoril:
„Priviedol som svoju manželku a dve deti, aby na vlastné oči videli ako zmyjem hanbu, ktorú ste priviedli na našu hlavu svojím činom,“ skočil vpred a schmatol nefritový kalamár zo stola pred daimyom. „Nebudete mať čas ani aby ste...“
Nedokončil, lebo ho Samui zložila úderom do zátylku rukoväťou svojho tanta. Rozhliadla sa po miestnosti, kde sa asi desať dvoranov pohlo smerom k daimyovi s rôznymi obvineniami na perách.
„Nenarobte priveľké škody!“ nariadila svojim podriadeným, ktorí už zvierali rukoväte mečov.
„Rozkaz!“ odvetili zborovo.

Klopkanie prstov o stôl náhle prestalo a prítomní čakali, že nastane krik a budú lietať triesky.
„Tak počúvam, ako vysvetlíte tú spúšť v paláci daimyoa?“ opýtal sa Raikage prekvapivo pokojne.
„Došlo bez akéhokoľvek varovania k sérii útokov na jeho osobu z radov členov dvora,“ zhrnula Samui.
„Ale zvládli sme to bez obetí na životoch,“ dodal Omoi.
„Bez obetí?“ skríkol Raikage a hrozivo zdvihol ruku. „Papagája daimyovej manželky z toho porazilo.“
„Vzniknuté škody sú nahraditeľné a nepatrné v porovnaní s tým, čo hrozilo,“ poznamenala Samui zatiaľ čo sa Karui nešetrne snažila zabrániť Omoimu zapájať sa do diskusie. Raikage položil ruku – stôl prežil – a pokojnejšie sa opýtal:
„Čo sa vlastne stalo? Prečo Samui ten úradník pred útokom predstavil ako svoju manželku?“
„Máme teóriu, že išlo o techniku generujúcu falošné spomienky,“ odvetil Shi. „Spomienky ostatných boli tiež náhodilo pozmenené podľa toho, aké vnemy na nich pôsobili v čase krátko pred útokom. Spoločné bola iba predstava, že sa za niečo musia pomstiť daimyovi.“
„Mám to chápať tak, že niekto na nich použil tú techniku priamo v paláci iba krátko pred útokom?“ zdvihol znova Raikage hlas i ruku. „Navzdory opatreniam a priamo nám pred nosom? A my nič nevieme?“
„Prepáčte,“ zapojil sa do rozhovoru Darui, „ale niečo sme sa o útočníkovi predsa len dozvedeli.“
Skrátim to ... stôl ostal v ten deň celý ... a naši hrdinovia dostali ďalšiu dôležitú misiu.

„Keď som povedal, že po tebou budú miestni chlapi blázniť,“ obrátil sa Omoi ku Karui, „nemyslel som, že po tebe vyštartujú tak skoro,“ zasunul meč a poobzeral sa po bojisku. Na počudovanie ustáli prepad bez strát, ba dokonca zranení.
„Prečo po mne?“ začala sa rozčuľovať Karui. „Išli predsa aj po tebe!“
„Pravda,“ uznal Omoi, „možno sa zahľadeli do mňa a ostatných zo skupiny chceli odstrániť, aby ma mali iba pre seba. Mal by som začať tiež nosiť masku,“ zohol sa po masku jedného z porazených nepriateľov, „inak bude Oblačná vyhladená mojimi obdivovateľmi. A potom začnú bojovať navzájom a kvôli mne zaniknú nindžovia. A potom by začali medzi sebou bojovať...“
„Stačilo,“ zahriakla ho Karui, „teraz si už príliš fandíš. Prečo by si priťahoval mužov viac než ja?“
„Schlaďte sa,“ prisvedčila Samui a obrátila sa k Atsuimu, „získal náš senzibil zo zajatca nejaké informácie, než ten zomrel?“
„Vôbec nič, nieto ešte nejaká horúca stopa,“ odvetil ten sklamane, „akurát sa zdá, že nebudú miestni,“ ukázal na masku Omoiho ruke. „Masky majú podobné ako ANBU z Konohy.“
„Konoha je predsa na našej strane,“ oponovala Karui, kým Samui premýšľala, „tiež u nich došlo k podobným útokom ako u nás a všetky skryté dediny vytvorili pátracie skupiny na odhalenie vinníkov. Prečo by nám násilne bránili v dolapení hlavného podozrivého?“
„Pokiaľ nám vôbec útočníci chceli v niečom brániť,“ nadhodila Samui. „Mali výhodu prekvapenia a predsa nám nespôsobili žiadne straty, ba jedného sme ešte aj zajali. Prečo? Mali by sme počkať na posily, po ktoré som už poslala.“
„Na tom nezáleží,“ mávol rukou Atsui, „teraz som už vážne rozpálený chytiť toho manipulátora. Nečakajme a poďme, inak sa nám vyparí. No tak, sestrička. Podporte ma niekto. Omoi? Karui?“
Samui si len povzdychla a dala rozkaz k ďalšiemu postupu.
„Keď sa nad tým zamyslím, Atsui je tvoja jediná šanca popri Samuinom poprsí,“ nadhodil Omoi Karui.
„Čo máš zasa za problém?“ oborila sa naňho Karui, dúfajúc, že tú poznámku nikto iný nezačul. „Myslíš, že by som uňho fakt mala šancu?“ opýtala sa ho následne omnoho tichšie.
„Ja len, že...“ nedokončil, lebo Atsui neďaleko nich práve zvrieskol, že mu niekto siahol na zadok.
„Ou, neskoro, už po ňom vyšiel niekto iný,“ povzdychol si Omoi, za čo si vyslúžil od Karui pohlavok.
V tom okamihu Atsui vytasil meč a usekol jednému z členom skupiny hlavu. Všetci vytasili zbrane.
„Pozor, ďalší prepad!“ skríkol Atsui, „Hej, kde ste všetci?“ a podnikol výpad proti Samui, ktorá ho odrazila. Na to uskočil a zaujal obranné postavenie vidiac, že ho zvyšní štyria členovia skupiny obkľučujú.
„Pokúste sa mu neublížiť. Držte formáciu, dostaneme ho!“ prikázala Samui a pohľadom skontrolovala, či je každý v správnom postavení. Karui zaťala zuby. Fakt nerada by Atsuimu ublížila. Čo sa to tu sakra deje? V tom okamihu po nej senzibil skupiny sekol a len tak tak uskočila s ľahším zranením. Zároveň Atsui zaútočil na Omoiho a Samui na Atsuiho. Bolesť v boku a zasvišťanie čepele jej pripomenul jej vlastný problém. Spätkujúc zakopla o konár a stratil a rovnováhu, no jej súper to už nestihol využiť, lebo ho vtĺkla do zeme gigantická päsť. Samui kľačiaca pri umierajúcom bratovi, Omoiho nešťastný pohľad a shinobiovia Konohy vynárajúci sa z oparu. Posily alebo noví nepriatelia? Čo sa to tu sakra deje?

Choji už mal obavu, že to nestihne. Skupina z Oblačnej sa zjavne padla do nastraženej pasce a dvaja jej členovia sa dostali pod vplyv techniky manipulujúcej myseľ. Keby tak konzultovali svoje kroky s Konohou, ktorá išla po krku tomu istému zločincovi, dalo by sa tomu predísť. Škrelo ho, že musel eliminovať spojeneckého shinobiho, no aspoň zachránil dievčinu, čo naňho teraz s roztomilo odhodlaným výrazom miery katanou. Po tom, čo zakúsili nečudo, že nedôverujú nikomu.
„Si zranená, ošetrím ťa,“ pristúpil Choji rozpačito ku Karui, keď tá sklonila meč, hneď ako sa celá situácia vysvetlila. Nenapadlo ho nič lepšie, ako ju osloviť. A mimo to, bola fakt zranená. Len, či neodmietne. Predsa len, je úplne cudzí. Tá však rezignovane prikývla a sadla si. Mala toho celého dosť, presne ako si Choji myslel. Ako by jej len mohol pomôcť?
„Páči sa mi farba tvojej pokožky,“ povedal nevdojak a hneď sa preľakol aký pohľad naňho uprela. Možno mal začať niečím iným. Ale teraz už musí pokračovať.
„Má farbu ako, ako ... hmm ...“ čo by asi tak mal povedať. Jej pleť má farbu čokolády, ale to by bolo príliš obyčajné a niečo mu hovorilo, že možno aj dosť ohrané. Možno keby povedal nejaký konkrétny druh. Ale rýchlo, lebo jej pohľad neveštil nič dobrého. Jej oči ... áno, to je ono jej oči majú farbu ...
... ako Lindt Excellense Orange Intense. Aj farba tvojich očí k tomu dokonalo sadne.“
„Ex ... excellense?“ vyjachtala Karui a navidomoči prišla do pomykova. Zabralo to! „To ... to myslíš vážne?“
Zbytočná otázka, Chojiho úprimný úsmev hovoril za všetko.

Poznámky: 

Poviedka je sidestory k mojej sériovke Duša v schránke , konkrétne nadväzuje na jej 3. kapitolu s názvom Fantómová bolesť - takže ak vás zaujímajú ostatné okolnosti ... Eye-wink
Extravagantný názov je dôsledkom toho, že mi nedávno Avárt vo svojej poviedke k misii vyfúkla názov "Čokoláda". Laughing out loud

5
Průměr: 5 (6 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Palantir
Vložil Palantir, Pá, 2017-03-10 08:50 | Ninja už: 2638 dní, Příspěvků: 3601 | Autor je: ONLINE, Oinin (lovec nukeninů)

Kakari: Vymýšľať katastrofické scenáre je síce desná prča, ale potom to spísať a hlavne dať do zmysluplného kontextu je niekedy peklo. Smiling
Akumakirei: Nuž hej, hej. Ale musím priznať, že bez ulakomenia sa na bonus z FF-misie (z ktorého nakoniec nič nebude), by ma toto sidestory nenapadlo.
Mimochodom, k asi úplne prvému sidestory, čo som napísal zrovna k Duši, ste ma dokopali ty a Kakari - hoci to by ako samostatný príbeh sotva mohlo fungovať.
Yuki Kaze-san: Huh a to som sa bál, či nebude príliš nezáživná. Laughing out loud
Camelia: Čokoláda s kúskami pomaranča. Eye-wink

Vďaka všetkým!

Obrázek uživatele Camelia
Vložil Camelia, Čt, 2017-03-09 21:38 | Ninja už: 2161 dní, Příspěvků: 1489 | Autor je: Pěstitel rýže

Třešnička na konci mi vykouzlila úsměv na tváři. Nebo vlastně spíš čokoláda? Pomeranč? Čert to vem. Prostě se mi to líbilo Eye-wink

Na srozuměnou se dává,
že Camelia to tu vzdává.
Nebojte se, stále píše,
pouze jinde, pěkně tiše.
Najdete ji na blogu,
(co se rýmuje na gu?)
****

Aneb trapný pokus, jak vám dát vědět, že jsem se přestěhovala SEM Laughing out loud Najdete tu všechny moje povídky, dokonce i ty z NeNaruta :)
Těším se a vaší návštěvu!
****
Moc děkuju E.Haruko za založení >>FC<< a budu moc ráda, když se přidáte Smiling

Obrázek uživatele Yuki Kaze-san
Vložil Yuki Kaze-san, St, 2017-03-08 16:11 | Ninja už: 3160 dní, Příspěvků: 6793 | Autor je: ONLINE, Osobní stráž feudálního pána

Páni, to byla povídka. Smiling Opravdu hotové drama, to napětí by se dalo krájet. A setkání těch dvou bylo vskutku příhodné. Jako na zavolanou. Smiling
Krásná povídka.

„Nepodceňujte sílu četnáře.“ Matthew Reilly
FF stránka moje a Nildona!!!
FC pro mě od nellynuska

Obrázek uživatele Akumakirei
Vložil Akumakirei, St, 2017-03-08 15:55 | Ninja už: 3094 dní, Příspěvků: 1550 | Autor je: Editor všeho, Editor FF, Prostý občan

Vidím, že sis oblíbil dělat vedlejší příběhy k tvým sériím, což je fajn, alespoň se člověk dozví víc detailů. A mohla jsem si vzpomenout na Duši. Na tu scénu si pamatuju, nutila mě se culit ^^ A pořád nutí, kdo by to do Choujiho řekl, že umí tak krásně zaujmout ženu a zalichotit ^^ Omoiho předpovědi se nakonec naštěstí nevyplnily.

.Seznam FF, Poslední FF: Stalo se ticho | Čekej do tmy | Na kusy
. • V noci jsou všechny kočky černé.
.Some days, some nights..

Obrázek uživatele Kakari
Vložil Kakari, Po, 2017-03-06 19:53 | Ninja už: 2776 dní, Příspěvků: 2041 | Autor je: ONLINE, Editor všeho, Editor FF, Manga tým, Ošetřovatelka Kakashiho smečky - specialistka na Pakkuna

To tvé přirovnání k Lindt se mi líbilo i minule. Působivé připomenutí jak Duše, tak i jedné z jejích nejroztomilejších scén. A Omoi byl skvělý! O něm by měli lidi psát rozhodně častěji.